Adresa úradu:

Obec Krásnohorská Dlhá Lúka
č. 3
049 45 Krásnohorská Dlhá Lúka

E-mail:

krasnohorskadlhaluka@stonline.sk

Telefón:

058/732 68 60

História

Vznik a dejiny obce sú úzko zviazané na hradné panstvo Krásna Hôrka. Vyvinula sa okolo majera a patrila k panstvu Krásna Hôrka. Ústredné postavenie hradu Krásna Hôrka čšte aj v 15. storočí je zvýraznené, lebo v zozname daní z roku 1427 jednotlivé domy pre Podhradie, Dlhú Lúku a Paču sa uvádzajú pod menom Krásna Hôrka.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1338 (Hoziureth). Názov obce v priebehu dejín sa v podstate nemenil: 1773 Kraszna-Horka-Hosszúrét, 1808 Dluhá Lúka, 1920 Dlhá Lúka, 1927 Krásnohorská Dlhá Lúka, madďarsky Krasznahorkahosszúrét.

V katastri obce bola v roku 1964 objavená Krásnohorská jaskyňa, v ktorej nájdete najvyšší kvapeľ na svete (32,6m).

Symboly obce

PEČAŤ
Každá obec, v ktorej sa časom vyvinula nejaká administratívna činnosť usilovala sa opatriť svoje písomnosti svojim znakom, pečaťou, ktorá mala byť v podobe symbolu výrazom jej špecifika, odlišujú ju aspoň od obcí blízkeho okolia. Väčšina obcí si zvolila za svoj znak patronícium kostola alebo nesakrálne symboly zvýrazňujúce najviac prevládajúce zamestnanie obyvateľov. Tieto historické pečate sú heraldickým zdrojom pre návrh erbu obcí, pritom platí zásada, že čím staršia pečať tým cennejší je erb. Pre obec Krásnohorská Dlhá Lúka sa našla pečať v Altenburgerovej zbierke pečatí v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti.
Na pečati s kruhopisom: K (ranszha) : H (orka) : HOSSZURET 1779 je zobrazený dvojvežový kostol so symbolikou evanjelickej cirkvi – na špici konca strechy kostola mnohocípa hviezda. Zobrazený kostol v roku 1754 dal postaviť barón Andrássy Juraj, prestavený v historizjúcom slohu začiatkom 20. storočia je dominantou obce, v súčasnosti rím. kat.. Patrónom kostola je sv. Juraj.
Z hľadiska symboliky pečať tvorí ucelený obraz s nasledovným symbolickým obsahom:
Symbolom (znamením) môže byť akýkoľvek dohodnutý predmet, aj taký, ktorý s naznačovanou vecou nemá nič spoločného podľa vonkajšieho vzhľadu. Avšak, ten, kto vyberá symbol, môže voliť len také znamenie, ktoré má nejaký duchovný vzťah k zobrazovanému premetu. Predpokladom je, že poznáme podstatu zobrazovanej skutočnosti. V symbole sa bude mienená skutočnosť zrkadliť, nie jeho vonkajší vzhľad, ale jej podstata. Symbol sa teda nevzťahuje k telesnej podobe, ale k duchovnému obsahu. Symbol je forma, preto sa môže vzťahovať len na podstatu a stráca povahu niečoho náhodného.
Kostol v Starom zákone je kultovým miestom, ktoré vzniklo súbežne s inštitútom kráľovstva. Je to zemským domovom Ježiša pána, miestom ukázania obety. Zobrazenie kostola symbolizuje cirkev, kresťanské spoločenstvo. Pomerne často sa zobrazuje na pečatiach, hlavne cirkevných spoločností, ale aj na obecných pečatiach.
Vnútro kostolov sú často zdobené scénami z nadpozemských sfér, sú symbolickým obrazom toho, čo si veriaci predstavoval o svete duchovných bytostí. Brány kostolov sa chápali ako nebeské brány a celá stavba ako symbol Božej trónnej sály, alebo „nebeského Jeruzalema“. Je to miesto božskej aktivity, kde sa človek môže kontaktovať so svojím Pánom. Kostoly boli skutočným a duchovným centrom obcí.
Na historickej pečati obce Krásnohorskej Dlhej Lúky kostol je ozdobený symbolikou evanjelickej cirkvi – mnohocípou hviezdou na konci strechy kostola. Tieto znaky samozrejme majú svoj význam. Hviezdy s mesiacom sú časťou stvorenia sveta a v priebehu histórie hrali vždy dôležitú úlohu v duchovnom živote všetkých národov. Napríklad národ akkadov a sumerov už pred 3000 rokov pred Kristom uctieval hviezdy. Všeobecné používanie hviezdy v cirkevnej symbolike sa rozšírilo po reformácii ako symbol Božej slávy. Hviezda reformovanej cirkvi je väčšinou osemcípa, ale nie vždy sa to dodržuje. V heraldike hviezda a mesiac patria k tzv. všeobecným heraldickým znakom a veľmi skoro sa objavili na šľachtických erboch.
Vzhľadom na jedinečnosť znakov na historickej pečati môžeme pre návrh erbu obce považovať pečať za heraldický zdroj, ale musíme zvážiť fakt, že v súčasnosti väčšina obyvateľov obce má katolícke vierovyznanie a preto je potrebné nahradiť zrejme mnohocípu hviezdu krížom.

Uvedená náhrada vychádza z nasledovnej úvahy:
Evanjelická cirkev sa udomácnila na Gemeri hlavne v mestách s nemeckým obyvateľstvom, ktoré mali stále obchodné styky so Slieskom a Saskom. Na rýchle rozšírenie malo vlyv aj husitské hnutie, ktoré sa udržalo pomerne dlho na Gemeri, cca. pol storočia. Samozrejme pri zakladaní evanjelických zborov platila zásada „cuius region, eius religion“, t.j. vierovyznanie poddaných musí byť v súlade s vierou vlastníka územia (obce). Vlastníkom Krásnohorského panstva kde patrila aj obec Krásnohorská Dlhá Lúka bol vtedy rod Bebekovcov, z ktorých František okolo roku 1550 prestúpil z katolíckej viery na evanjelickú.
Nová viera sa pomerne rýchlo šírila. Dobšiná, Štítnik, Ožďany už okolo roku 1570 mali svojich evanjelických kazateľov a silné evanjelické zbory.
Zo známych šľachtických rodov Gemera prešli na evanjelickú vieru napr. Csetnekyovci, Széchyovci. Pod ich vlastníctvom okolie Muráňa sa stal centrom evanjelickej cirkvi. Tento proces pokračoval hlavne v XVI. Storočí. Samozrejme ústredná cisárska moc úradne podporovala katolícke vyznanie a členov reformovanej cirkvi prenasledovala a snažila sa o rekatolizáciu. Darilo sa to hlavne tam, kde šľachta rekatolizovala.
V roku 1632 získal ako donáciu hrad Krásnu Hôrku a príslušné hradné panstvo člen rodu Andrássyovcov – Matiáš. Odvtedy až do novoveku boli vo veľkej miere určujúce pre uvedené územie postoje jednotlivých členov rodu Andrássyovcov. Zvlášť to platí pre Dlhú Lúku kde Andrássyovci dali postaviť kaštieľ, ktorý využívali až do najnovších dôb. Tieto postoje boli závislé na celkovej mocensko-politickej klíme a v rode Andrássyovcov nájdeme tak kuruckých generálov ako aj verných ústrednej cisárskej moci. Je známe, že II. Rákoczi František (kurucké hnutie) bol zástancom slobody vierovyznania poddaných bez závislosti na viere pána územia, obce. Z hľadiska vierovyznania Andrássy I. Mikuláš sa stal Lutherovým nasledovníkom, ale pomerne rýchlo sa vrátil na katolícku vieru a odvtedy rod zostal na katolíckej viere.
Prenasledovanie vyznávačov nie katolíckej viery ukončil v roku 1781 edikt cisára Jozefa II. tzv. „Edictum Tolerantiae“. Uvedený edikt zabezpečoval slobodu vierovyznania a obnovu cirkevných spoločností predtým zakázaných. Z hľadiska našej pečate je zaujímavé, že pečať je datovaná ešte spred vydania ediktu a pritom nesie symboly evanjelickej cirkvi. Podľa historických podkladov do druhej polovici 17. storočia v obci bola komunita evanjelickej cirkvi, ale postupne zrejme rekatolizovali aj vzhľadom na silné katolícke cítenie svojich pánov – rodu Andrássyovcov. Bartholomaides vo svojej knihe Inclyti Superioris Ungariae commitatus Gömöriensis notitia historicogeografico-statistica (1806 – 1808) uvádza, že obyvatelia obce vyznávajú katolícke náboženstvo. To znamená, že takmer už dve storočia v obci je prevládajúce náboženstvo katolicizmus. Preto by bolo nevhodné ponechať znak evanjelickej cirkvi na kostole v erbe obce.
Ďalším momentom je grafické stvárnenie kostola na historickej pečati obce. Znázornené priečelie kostola je úplne prázdne, nie sú vyznačené žiadne okná ani vchod do kostola. Jednoduché kopírovanie štylizácie kostola by viedlo k esteticky menej cennému návrhu erbu obce. Preto pri návrhu kresby kostola sme vychádzali zo súčasnej podoby kostola aplikovaním len určujúcich charakteristických prvkov súčasnej podoby kostola, s dodržaním celkovej štylizácie z historickej pečati.
Na základe uvedených návrh erbu obce je nasledovný:
V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný dvojvežový kosto.

Farebná kompozícia vychádza nasledovnej úvahy:
Štít erbu červený – je to farba krvi a mučeníkov. Ochotu preliať krv pre vieru pripomína tiež rúcho biskupov a kardinálov. Kombinácia uvedených farieb vhodne vyjadruje symboliku vyjadrenú kresbou kostola.
Kostol – biely, nakoľko základná symbolika tejto farby je svetlo, čistota, dokoalossť. V symbolike mala vzťah vždy k absolútnu, k začiatku a konci.
Pažiť – zelená blízka farba skutočnému zafarbeniu.

PEČAŤ
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA.

VLAJKA
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, červenej, bielej, červenej a zelenej. Má pomer strán 2 : 3 a je ukončená tromi cípmi t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky.

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od ktorých možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2 : 3, zástava môže byť aj dlhšia. A na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.
Štandarda starostu obce má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb.
Znaková zástava obce je zástava (vlajka), pri ktorej je obsah erbu premietnutý na textil v tvare obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky zástavy (vlajky) je totožný s pomerom výšky a šírky erbu.
Kombinovaná korúhva obce je kombináciou vlajky obce so znakovou zástavou, ale je upevnená na priečnom rahne a vyťahuje sa na stožiar pomocou lanka.

Čiernobiele zobrazenie farieb na erboch je riešené šrafovaním a bodkovaním. Pre erb obce: zelená farba – šikmé šrafovanie, červená farba – šrafovanie zvislé, biela farba – biela.

Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený. Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť:
● KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA ● STAROSTA ●
● KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA ● OBECNÝ ÚRAD ●
● KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA ● OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO ●